SISI a ZOLI boli mladí, energickí, veselí, romantickí a trochu blázniví, ale zároveň elegantní. Pri fotení boli prirodzení a usmievaví, takže ich nebolo potrebné nijako výrazne štylizovať. Stačilo jemné vedenie, trochu práce s pohybom a pózou a hlavne nechať ich byť sami sebou.
Prípravy nevesty
Prípravy prebiehali v spoločnosti mamy, družičky, ktorá bola zároveň svedkyňou, a vizážistky. Priestory boli príjemné a dobre presvetlené prirodzeným svetlom.
Atmosféra od začiatku pôsobila veľmi príjemne a po slovensky dobrosrdečne. Ženích ešte vybavoval posledné veci okolo svadobného dňa, takže som sa venoval najmä prípravám nevesty.
Jej šaty boli elegantné a výrazné, tak trochu v štýle kráľovnej. Už vtedy bolo jasné, že táto svadba bude mať výrazný vizuál.
Portréty na Schloss Kittsee
Najväčším fotografickým lákadlom bol pre mňa Schloss Kittsee.
Na portréty sme mali približne dve hodiny počas obeda, takže sme fotografovali v pomerne tvrdom a ostrom dennom svetle. Mne však tento druh svetla vôbec neprekáža. Práve naopak, keď mám dobré prostredie a správnu kompozíciu, rád s ním pracujem.
Zámocký park v Kittsee ponúka krásnu kombináciu architektúry, zelene a upravenej záhrady. Zaujali ma aj palmy a veľké exotické kvety Strelitzia reginae, u nás známe ako rajský vták, ktoré priestoru dodávajú jemný exotický nádych.
SISI a ZOLI boli na fotografovanie ideálni. Ich energia a prirodzený úsmev urobili väčšinu práce za mňa. Fotenie preto pôsobilo spontánne a uvoľnene. Podľa potreby som ich iba jemne usmerňoval v pohybe, póze a kompozícii.
Práve spojenie ich energie, zámockého prostredia a výrazného denného svetla vytvorilo jednu z najkrajších častí celého svadobného príbehu.
Tradičný obrad v Jarovciach
Zo Schloss Kittsee sme sa presunuli do Jaroviec. Cesta trvala približne osem minút a samotný kostol bol od miesta hostiny vzdialený len pár minút pešo, takže presuny boli prakticky bezstarostné.
Obrad bol klasický rímskokatolícky, tradičný a pokojný. Po jeho skončení však pred kostolom vzniklo malé pokračovanie oslavy. Hrala kapela, podávalo sa občerstvenie a hostia si ešte pred hostinou užívali spoločný čas.
V slovenských kostoloch býva prirodzeného svetla často málo a svetlo prichádza z viacerých umelých zdrojov, preto si pri obrade pomáham aj bleskom. Aj tu mi umožnil zachytiť dôležité momenty obradu, gratulácie aj atmosféru po jeho skončení.
140 hostí a plný parket
Hostina v kultúrnom dome v Jarovciach bola úplne iná kapitola. Veľká sála s rozlohou približne 200 m², bar a foyer poskytli dostatok priestoru pre svadbu so 140 hosťami.
Biela sála s veľkými oknami bola krásne presvetlená a svadobná výzdoba vytvárala príjemné elegantné prostredie. O hladký priebeh sa staral profesionálny personál, ktorý zabezpečil catering, obsluhu, koláče aj koordináciu programu.
Najväčšou súčasťou tejto svadby však boli ľudia.
Od prvého tanca sa parket prakticky nezastavil. Tancovali mladí aj starší a bolo vidieť, že sa všetci poznajú, stretávajú a hlavne sa spolu vedia zabávať. Veľkú zásluhu na atmosfére mala aj šesťčlenná Kapela Na Kolená, ktorá večeru dodala až festivalovú energiu.
Večernú zábavu fotím s bleskom a pri takejto svadbe som mal práce viac než dosť. Keď je parket stále plný, fotograf nemusí hľadať momenty. Dej sa odohráva priamo pred ním.
Tradície na záver
Prvý tanec sprevádzal plazivý dym a potom pokračovala párty až do rána.
Neskôr prišlo klasické čepčenie a tradičné svadobné rituály. Mladomanželia si pripili, rozbili poháre, zametali črepy a nechýbalo ani ich zdvihnutie na stoličkách nad hlavy hostí.
Práve tieto momenty krásne ukázali, čo bolo pre túto svadbu typické. Moderný mladý pár, veľká oslava, ale zároveň silná väzba na tradície a rodinu.
Svadba, na ktorej bolo cítiť rodinu
Na tejto svadbe som si najviac užil dve úplne odlišné časti dňa.
Portréty na Schloss Kittsee boli o zámockom prostredí, architektúre, svetle a prirodzenej energii SISI a ZOLI.
Večer v Jarovciach bol zase o 140 ľuďoch, hudbe, blesku a parkete, ktorý zostal plný prakticky až do rána.
A práve spojenie tradície s modernou svadbou mi na tejto svadbe sedelo najviac. Bolo na nej vidieť, že nejde len o veľký počet hostí. Bola to veľká rodina, ktorá spolu drží, stretáva sa a vie si spoločné chvíle naozaj užiť.
Pre fotografa je potom taký deň radosť fotografovať. Nie preto, že sa stále deje niečo výnimočné, ale preto, že sa stále niečo deje.
